1. kapitola
30. 8. 2012
1.kapitola
Stark
"Toto nie je posledná bitka." Bľabotal som skôr pre seba ako pre Zoey. Toto nemôže byť posledná bitka, aj keď všetci vieme, že podľa nej sa bude musieť zariadiť celý svet. Keď Kalona s Neferet vyhrajú, sú bližšie k víťazstvu, ak prehrajú, budú chystať ďalšie a ďalšie bitky až kým ich nezničíme my, alebo oni nezničia nás. Akokoľvek to dopadne, na ničom nezáleží. Záleží len na tom, že som tu so Zoey. Sám.
"To je jedno. Hlavné je, že sme spolu." Odpovedala Zoey.
"Presne na to som myslel." Uškrnul som sa tak, ako to má Zoey rada. Moja Zoey...
"Aká nádherná chvíľka v takom posratom čase." Vzdychol som si a sarkasticky som sa uškrnul.
"Niečo na tom bude." Povedala Zoey a nasilu ma musela vytiahnuť von. Čo keby sme nešli? Čo keby sme spolu utiekli niekam na koniec sveta?
"Vieš, že to nejde. Potrebujú nás tu."
"Odkedy mi čítaš myšlienky, Zoey?"
"Myšlienky ti čítať neviem, ale ty vyzeráš ako umučenie Krista."
"Aha. Tak to je mi novinka. Párkrát som už vyzeral aj horšie."
Naddvihla jedno obočie. "Napríklad?"
"Napríklad vtedy, keď som ťa takmer stratil." Moje oči zvážneli. Aj jej. Vedela o čom hovorím. Hovoril som o jej (už nie) roztrieštenej duše. Vtedy, keď sme boli v Taliansku. Keď som sa takmer zbláznil...
"Mrzí ma to."
"Zoey, ty sa neospravedlňuj. Nebol som pri tebe, keď si ma potrebovala najväčšmi. Zlyhal som."
Potom sa ku mne postavila bližšie a stúpla na špičky. Ja som sa sklonil a pobozkal som ju. Opatrne a jemne.
No skvelé. Ako na zavolanie niekto otvoril dvere. Práve teraz sa musí tá krásna chvíľa skončiť.
"Zoey, ste už pripravení? Už sa blížia." Poznamenala Stevie Rae a my sme od seba odskočili akoby nás popálil oheň.
"Okej, už ideme." Začul som Zoeyino mrmlanie. Pozrel som sa na ňu a na jej krásne rozpálené líca.
Vyšli sme von a zahliadli sme Kalonu, Neferet, mláďatá - tmavé červené i modré a tiež aj dospelých upírov - krkavce posmešníky a Tsi Sgili. Páni to je ale armáda. My sme na svojej strane mali okrem mláďat a upírov tiež aj Rephaima, ktorý sa akosi zmenil z krkavca posmešníka na človeka. Ten, ktorý zabil Anastáziu, ten, ktorý všetky svoje viny oľutoval a postavil sa na stranu Svetla. Pomer bol rovnaký ale ja som nečakal, že by mohli mať armádu ako my. Boli už úplne blízko pred nami a zastavili sa.
"Zdravím ťa Zoey, moja malá A-ya." Usmial sa Kalona.
"Choď doriti. Puto, ktoré si proti mne používal sa pretrhlo presne v ten okamih, keď si mi zabil Heatha!" páni tá znela naštvane.
"Radšej ju poslúchni, povedala doriti." Varovala Afrodita.
"Zradca!" Sykol Kalona na Rephaima.
"Nechaj ho!" okríkla Kalonu Stevie Rae.
"Je čas tento nezmysel skončiť." Povedala Neferet a zlovestne sa usmiala. Chce zabiť Zoey! Keď som si uvedomil, čo sa chystá urobiť, Vytiahol som luk a mieril som jej do srdca. Neskoro. Mieril som ale bolo neskoro. Stratil som Zoey. Vystrelil som šíp a zasiahol Neferet, ktorá spadla mŕtva na zem. Hneď som bežal k Zoey. Keď poslednýkrát vydychovala, cítil som moc živlov ako ju opustili. Z jej tela vyšla veľká žiarivá guľa, v ktorej boli všetky farby živlov. Živly sa trblietali, chvíľu ostali nad Zoey a potom sa vyparili nevedno kam.
"Milujem ťa," stihla zašepkať a potom v mojom náručí ochabla.
Moja Zoey zomrela.
A tak som sklonil hlavu k jej telu a začal som plakať.