Stormy's stories

Druhá kapitola – Dzisiaj w 7 wieczór w męskim pokoju

Dzisiaj w 7 wieczór w męskim pokoju. Dnes o siedmej večer v chlapčenskej izbe.

Na tom malom papieri boli napísané dve vety. Vlastne jedna a tá istá, len v dvoch jazykoch. Len som vedela, že to je od Blacka – mimochodom, ešte stále som nepoznala jeho meno.

Hypnotizovala som hodiny. Pred piatimi minútami mi prišiel lístok a teraz mám ísť do chalanskej izby. Nuž, pomyslela som si, čo sa dá robiť?

*****

„Volám sa Sirius Black a budem ťa učiť hodiny angličtiny,“ povedal chalan a hodil mi poľskú učebnicu angličtiny.  V strede izby stála veľká zelená prenosná tabuľa ako tie, čo majú reštaurácie vonku, akú majú cenovú ponuku. V ruke mal kriedu.

„Učiteľka,“ vysvetľoval pomaly a zároveň nakreslil postavičku s okuliarami a klobúkom, „mi,“ ukázal prstom na seba, „povedala,“ naznačil rukami ústa, „aby som ja,“ ukázal znova na seba, „teba,“ ukázal na mňa, „učil,“ poklepal na tabuľu, „angličtinu,“ ukázal na obtrhané šalátové vydanie knihy angličtiny, akú používajú muklovia v Poľsku. „Rozumieš?“ spýtal sa a z hlavy si zotrel kvapky potu.

Bola som v pokušení zakývať hlavou, že nie, no nakoniec som nesmelo prikývla.

Viditeľne si povzdychol. „Strana tri,“ ukázal mi tri prsty a potom rukou na učebnicu.

Nalistovala som stranu, na ktorej boli preložené výrazy ako dobré ráno, dobrý deň, dovidenia, ďakujem, ako sa voláš?, volám sa..., pochádzam z..., zbohom a podobne. Potom tam bol komix, ako sa predstavuje niekoľko detí.

„Moje meno je Sirius Black. Mám pätnásť rokov a pochádzam z Anglicka.“

„Som Tina Fialová, mám peťnásť a som z Poľska,“ skomolila som svoj vek.

„Nie peťnásť, pätnásť. Opakuj. Pätnásť.“

„Petnásť.“

„Pätnásť. Široké ä. Pätnásť.“

„Pätnásť,“ povedala som konečne správne.

„Merlin mi pomáhaj,“ vzdychol si.

„Ako sa máš?“ potom sa spýtal.

„OK?“ naoko som váhala.

„Celou vetou. Cítim sa fajn. Dobre? Cítim sa fajn.“

Odfrkla som si. „Cítim sa nahovno. Čo? Nadávky učiť ľahko,“ zasmiala som sa.

„Dobre, dobre,“ povzdychol si. „Teraz niečo iné... či pochopíš,“ uškrnul sa. „Ja mám rád sex.“

„Idiot,“ pretočila som očami a skepticky som sa naňho zadívala. „Tomu viem,“ zasa som skomolila.

„A nebude nič, há?“ nahodil znovu svoj nepodarený úsmev.

„Zdechni,“ povedala som v poľštine a ukázala som mu vztýčený prostredník... tomu by mal chápať, dúfam.

Rozkašľal sa. Pripomínalo mi to štekot psa. „No však v pohode..“