1. kapitola
Prvá kapitola – S efektami specjalnymi
„A napokon zaradíme do piateho ročníka študentku z Poľska. Upozorňujem, že vaša nová spolužiačka nevie dobre po anglicky, tak dúfam, že jej pomôžete prekonať bariéry. Violetová, Destiny.“
Zaškerila som sa pre seba. Odkedy neviem po anglicky? Moja mama bola z Británie, preto ma od malička učila po anglicky. Rozumiem všetko, no nechám ich v tom, že nerozumiem, To bude zábava! Drhá vec. Odkedy sa volám Violetová? Oni mi zmenili meno! Veď som sa bolala Tina Fialová! Mama mala slabosť pre cudzie mená, tak som Destiny. Každý ma však volal Tina.
Plná úvah o nezmyselných veciach, ktoré sa ma týkali, som si nasadila na hlavu ten starý klobúk. Ten si čosi mrmlal o mojich vlastnostiach a potom nahlas vykríkol „Chrabromil!“. Zosadla som zo stoličky a ten klobúk som položila na stoličku. Odbehla som k stolu, ktorý mi práve tlieskal – aj keď neviem prečo, veď ma len zaradil do fakulty. Moje oči sa stretli jeho a mne sa pred očami vybavilo, kedy sme sa naposledy stretli.
Pieder si sadol na chodník a zamumlal niečo o tom, ako mu jeho malá sestra lezie na nervy a stále reve. Nadvihla som obočie v nevyslovenej otázke a pozorovala som tvár svojho bratranca.
„Kurwa. Pies mi zdechł.“
Moje obočie vyskočilo ešte vyššie. „Tak zwyczajnie?“ spýtala som sa.
„Nie, kurwa! S efektami specjalnymi...“
Obaja sme vybuchli do hurónskeho smiechu. Vedela som, že Pieder nemal rád malého psa bez srsti, na ktorom Anna, jeho mladšia sestra lipla. Potom som si všimla čiernovlasého chalana, ktorý tam stál ako vyoraná myš. Zazrela som ho už skôr, býval v dome číslo dvanásť, kým my sme bývali v dome číslo trinásť.
„Hovoríš anglicky?“ spýtal sa.
Strelila som pohľadom po Piedrovi. Niekedy je nechápavý, no teraz pochopil a môj pohľad opätoval.
„Huh?“ dostala som zos seba. Nemala som náladu na namysleného frajera.
„Tak nič, majte sa.“
„Co? Zdechł ti pies?“ povedala som mu teraz a nervózne sa zasmiala.
O to viac ma zaskočila jeho poľská odpoveď. „S efektami specjalnymi.“
Nadvihla som obočie. „Ty Poľsko?“ spýtala som sa predstieranou lámanou angličtinou.
„Och, nie, sakra!“ zasmial sa. „Len som ťa s tým chalanom počul a táto veta je jediná, čo som si zapamätal! To je fuk, aj tak mi nič nerozumieš.“
Keby si len vedel chlapče. Ja ti rozumievm všetko, len musím niekoľkokrát zaklipkať, aby som urobila dojem, že sa nechytám, Ježiš, veď ja po anglicky aj rozmýšľam.
„Ahoj,“ pozdravila ma zvesla. Vyzerala pekne. Ohnivé vlasy jej v ťažkých vlnách siahali až pod pás, oči boli neuveriteľne zelené. Ako smaragd. Pleť bola svetlá a pomyslela som si, že vyzerá ako ohnivá kráľovná. „Ja som Lily Evansová. Nechceš si presadnúť od tých idiotov?“ Jej tón hlasu sa zmenil. Mala v ňom opovrhovanie.
„Moje meno Tina.“
„Poď – si – sadnúť – ku – mne – a – Alice,“ povedala.
Zmohla som sa na veľké „Och,“ úsmev a zakývanie hlavou. To ma už ťahala na opačnú stranu stola.
„Óch, ty si to nové dievča, však? Ako sa ti páči Rokfort? Aké to bolo v Poľsku? Prečo si sem prišla až teraz?“ sypala na mňa otázky blondína so srdcovitou tvárou a príjemnými tmavými očami.
„Alice! Ona ti nerozumie!“
Ja som sa vľúdne usmiala. „Rokfort je skvelý, už len tá Veľká sieň, jediná miestnosť, ktorú som videla, je pre mňa úplne že wau! Aj jedlo tu máte chutné – varia ich škriatkovia? Poľsko bol taký menší zapadákov, nemáme tam školu pre čarodejníkov – ja viem, je to ako v stredoveku! Mala som domácu učiteľku, lenže sa vydala a čaká dieťa, takže ma nemôže učiť. Viete, moja mama je z Británie. Síce je mukelka, aj môj oco, no učila ma po anglicky. Teraz bývam u svojej tety a zhodou okolností som susedka k tomu arogantnému chalanovi, ktorý sa so mnou pokúšal komunikovať. Aj cez prázdniny sa pokúšal – idiot. Nemám rada také namyslené typy. Tak som sa urobila, že mu nerozumiem ani slovo, aby ma nechal na pokoji, tu mi to už asi neprejde,“ chrlila som zo seba svoje dojmy, trepala piate cez deviate a sledovala dve šokované dievčatá.
„Ty vieš plynule Angličtinu?“ spýtala sa ma Lily.
„Ja som povedala prvé slovo po anglicky, aj tak rozmýšľam. V podstate môžem prepínať dva jazyky, ktoré som sa už odmala učila.“
„Ha! Lily! A že ona ti nerozumie!“ zasmiala sa Alice. Všimla som si, že sa pokúšala upraviť si vlasy, aby boli rovné, no znovu sa začali krútiť jej kučery. Neboli celkom svetlé, boli špinavý blond.
Po nejakej chvíli vstal Dumbledore a začal rečniť. Niekde v mysli som stlačila červené tlačítko a prestala som toho dedula vnímať. Preto ma prekvapilo, keď sa za mnou znenazdajky zjavila profesorka, ktorá mi na hlavu poločila tú smradľavú čapicu, a prehovorila na mňa lámalou poľštinou. „Przydź teraz do biurze.“
Nasledovala som ju. To isté povedala aj chalanovi.
*****
Pohľad nikoho:
„Iste netušíte, prečo tu ste. Pán Black, vás čaká trest.“
„Čo? Za čo?“
„Spomínate na minulý rok?“
Sirius stál vo výklenku a bozkával sa s nejakou blondínkou z Bifľomoru. Chystal sa jej urobiť cucflek na krku, keď ich vyrušila McGonnagallová.
„Čo tu robíte, pán Black?“
„Dávam jej jazykové hodiny,“ usmial sa pre seba.
„Ak tak rád dávate nazykové hodiny, tak potom sa pripravte na ďalšiu. Berte to ako trest. Oboznámim vás s ním neskôr.“
„Učiť ju? Nerozumie mi ani slovo!“
„Použite reč tela,“ odsekla mu.
Pohľad Tiny:
Bolo mi do smiechu. Napriek tomu som zachovala zmätenú tvár.
„Pan Black cie będzie uczyt angielski.“
„Nie! Nie jest to moźliwe! Ja nie chcęm! Wiem podstawove zwroty!“ snažila som sa protestovať. Prísne sa na mňa pozrela.
„Pan Black cie będzie uczyt angielski.“
„Niech zdechne pies,“ odsekla som.
„S efektami specjalnymi,“ ozval Black a ja som mala blízko k dvom možnostiam.
Po a) Začať sa smiať.
Po b) Zaškrtiť ho.