9. kapitola
30. 8. 2012
Deväť - Etika
Tento deň nebol strašný. Prvých päť hodín som pretrpela. Avšak, etika bola zaujímavá. Diskutovali sme o existencii nadprirodzena. Irónia, čo?
"Väčšiu hlúposť ako nadprirodzeno, druhý svet a tak ďalej som nepočula." Vyjadrila na Meg.
"Presne tak." Povedala Bianca, ktorá vo všetkom napodobňuje Meg. Osobný psíček.
"Nadprirodzeno existuje. Je to viac ako výmysel. Netreba to podceňovať." Ozvala som sa, pretože som zažila veľa čudného a akosi som tomu verila.
"A čo ťa utvrdilo?" spýtala sa ma učiteľka.
"Iste si pamätáte tie správy ´Tragická nehoda! Dievča zomrelo´ a tak ďalej. Volám sa Cassie Warrenová. Prečo som dnes asi tu?" pozerali sa na mňa ako na ducha.
"O tom som počula. Čo sa ti stalo Cassie?" učiteľku zaujalo.
"Počas cesty zlyhali motory. Ja som väčšinu cesty prespala ale zobudila som sa na to, ako druhá strana lietadla horí. Nič lepšie ako poskákať do vody ma nenapadlo. Najhoršie bolo, že polovica záchranných viest zhorela. Vyskočili sme ale ja som nevedela plávať. Pohltila ma voda. Bola taká studená. Ja som len klesala a klesala. Zatvorila som oči. Keď som ich otvorila, vznášala som sa. Naraz ma však niečo vtiahlo späť. Bola som celá šokovaná, že odrazu ležím v nemocnici. Medzitým som bola desať týždňov v kóme. Ako by ste si vysvetlili vy ten zážitok? Stále by ste boli presvedčení, že nadprirodzeno neexistuje?" Vtedy by som si najradšej zahryzla do jazyka. Toto som nechcela povedať.
Zmĺkla som v očakávaniach, či tomu budú veriť.
,,A ako máme vedieť, že neklameš, čo?" ozvala sa Meg. Mám jej už vážne dosť.
,,Preboha, aký mám ja motív klamať? Umrela mi mama, stratila som dve najlepšie kamošky a musím tu trčať!" vykríkla som. Vtedy sa stalo niečo čudné. Zahrmelo. Nechápala som to. Veď pred piatimi minútami svietilo. Bolo to akoby som z hnevu vyvolala búrku či čo.
,,A máš nejakých svedkov, ktorí by ti to dosvedčili? Videl ťa niekto ako ducha?"
,,Ty krava! Veď ja som cestovala v astrále desať minút! Kto by ma tak mohol vidieť?"
,,Čo si o sebe mys..." začala Meg ale učiteľka ju prerušila:,,Dievčatá, je to pekné, že sa zapájate do témy ale hádať by ste sa nemali. Má niekto z vás nejaký iný názor na to? Áno, Laura?"
,,Nie je vedecky potvrdené, že existuje astrál. Bol to len zážitok blízko smrti. Stáva sa to keď mozog je vo veľkom šoku a halucinuje, podľa toho, čo si hovorila, že si bola pod vodou ti chýbal kyslík." Povedala povýšenecky Laura.
,,Ja, že som bola blízko smrti? Veď ja som bola mŕtva. Desať alebo dvadsať minút. Jasne som videla, že kto čo robil! Zmyslela som si, že pôjdem tam, nedokončila som myšlienku a bola som tam. Aby nebolo dosť, tak som si včera spomenula na kómu, ktorá ma mimochodom nudila. A navyše som mala pocit, že to prežívam znova a znova. A ako čerešnička na torte sa mi zmenili oči. Mala som ich hnedé a teraz sú modré. Kto mi to vedecky vysvetlí? Nie je to priveľa náhod?"
,,Máš nejaký nadprirodzený dar, ktorým by si to dokázala?" spýtala sa Giny.
,,Čo?" užasnuto som pozerala.
,,Ty si neskúšala, či ťa to aj inak nepozmenilo? No čo na mňa kukáte? Moja babička sa tomu venovala. Neverím tomu ale ani to nepopieram."
,,No, nie, to ma nenapadlo. Prečo by malo?"
,,Pretože pred chvíľou bolo slnečno a keď si sa rozčúlila tak začalo pršať. A predpoveď bola na týždeň rovnaká - jasno a slnečno. Okrem toho viem, že si musela byť veľmi silná, keď si niečo také prežila, pravdaže ak neklameš."
Potom zazvonilo a zbytok triedy na mňa pozeral ako na šialenú. Jedlo som do seba rýchlo natrepala a utiekla som do izby. Doslova utiekla. Táto situácia si vyžadovala najlepšiu kamošku. Z vrecka som vybrala mobil, ktorý mi dala Daphne. Naťukala som Sueino číslo.
,,Ahoj, Sue."
,,Čau Cas, no čo, ako sa máš?"
,,Nie veľmi dobre. Ako idiot som rozpovedala Mimotelový zážitok."
,,Tak to si v prdeli, čo?"
,,To je slabé vyjadrenie. Ako po tom divadielku?"
,,Amy a Maddie si stále myslia, že si bola duch.Ja samozrejme mlčím ako hrob ale je to veľké úsilie nerozosmiať sa. Každý v škole to rozoberá."
,,Takže by bolo odveci, keby som sa nechala premiestniť sem?"
,,No čo, sranda je sranda."
,,Beriem to ako áno. Skúsim si to vybaviť." zložila som a šla za riaditeľkou.
Cestou som rozmýšľala o tom, či môžem mať dar tak ako povedala Giny. Je to nepravdepodobné. Ja som talent len pokiaľ ide o prežitie a práve preto ma musia preložiť, lebo ako nie, som do zajtra mŕtva.
,,Ehm... smiem?"
,,Áno, vojdi."
,,Viete, v Chicagu som chodila na osemročné gymko. A chýbajú mi kamarátky. Nemohla... nemohly by som prestúpiť?"
,,Hneď po prvom dni? A čo tvoje školné? Teta ti ho už zaplatila."
,,Nevadí. Myslím, že táto škola nie je tak celkom pre mňa. Vôbec sem nezapadám."
,,Si si istá? Pre mňa to nie je problém." Páni, ten riaditeľ je ale zhovievavý. Očividne mu nevadí, že chcem prestúpiť.
,,Áno, som si istá. Ibaže ja nemám kde bývať. Nemôžem tam chodiť do školy a tu na internát? Školné som zaplatila."
,,To by bolo férové. Zajtra môžeš nastúpiť."
Vybehla som z kanceleárie a zamierila do izby.
*****
Postavila som pred seba ceruzku. Pohni sa! opakovala som v mysli. Už pol hodiny tu skúšam tie najpodivnejšie veci ako počúvanie myšlienok, posúvanie predmetov, zastavenie času. Moja intuícia mi našepkala niečo iné.
Skús ovládnuť to, čo ťa malo zabiť. Nie nadarmo máš modré oči.
Síce ma to šokovalo ale za pokus to stálo. Napustila som vodu. Rukou som pohla len trochu ale voda... vzlietla? Rukou som urobila ďalší pohyb - vystrela som ju a čakala čo sa stane. Namiesto vodnej bubliny tam bola ľadová guľa. A stále som ju ovládala. Vznášala sa bez toho aby som ju držala. Ďalší pohyb. Pohla sa napravo. Skrčené palce. Čo s ňou urobia? A tak som palce skrčila. Ľadová krása sa roztopila a začala vrieť. Len čo som ruku nechala, voda spadla.
Ach, nie. Nafúknu sa parkety. Pomyslela som si.
Skrčila som palce a voda sa vyparila.
No teda! Našla som talent!
Okolo pol siedmej mi niekto zaklopal na dvere. Otvorila som ich a vo dverách stála Meg. Mala okolo seba obmotaný plášť a robila si srandu:,, Hú... húúú... ja som dúúch!" Spolu s Biancou sa zasmiala.
,,Prišli ste kvôli niečomu konkrétnemu alebo bolo vaším cieľom sa strápniť?" Aspoň, že hlas som mala v poriadku.
,,No teda! A my sme ti už začínali veriť." Napadlo ma niečo. Pomocou talentu som vypustila vodu na toľko aby bolo dosť na "vodného ducha" Nepatrne som vodu premiestnila za nich a vytvorila priesvitnú postavu, ktorá sa vznášala. Zatvárila som sa šokovane.
,,Pozor! Za vami!" skríkla som.
,,To ti tak veríme."uchechtla sa Bianca.
,,Nie. VÁŽNE!" skríkla som so strachom v očiach. Vtedy sa obzreli. Vodný duch im zakýval a zlovestne sa usmial.
,,Á!!!" zvrieskli a utekali do svojej izby. No, toto bola vážne sranda. Vodu som premiestnila do umývadla a zapla telku. Neviem, že čo išlo ale pozerala som to dokiaľ som nezaspala.
,,A ako máme vedieť, že neklameš, čo?" ozvala sa Meg. Mám jej už vážne dosť.
,,Preboha, aký mám ja motív klamať? Umrela mi mama, stratila som dve najlepšie kamošky a musím tu trčať!" vykríkla som. Vtedy sa stalo niečo čudné. Zahrmelo. Nechápala som to. Veď pred piatimi minútami svietilo. Bolo to akoby som z hnevu vyvolala búrku či čo.
,,A máš nejakých svedkov, ktorí by ti to dosvedčili? Videl ťa niekto ako ducha?"
,,Ty krava! Veď ja som cestovala v astrále desať minút! Kto by ma tak mohol vidieť?"
,,Čo si o sebe mys..." začala Meg ale učiteľka ju prerušila:,,Dievčatá, je to pekné, že sa zapájate do témy ale hádať by ste sa nemali. Má niekto z vás nejaký iný názor na to? Áno, Laura?"
,,Nie je vedecky potvrdené, že existuje astrál. Bol to len zážitok blízko smrti. Stáva sa to keď mozog je vo veľkom šoku a halucinuje, podľa toho, čo si hovorila, že si bola pod vodou ti chýbal kyslík." Povedala povýšenecky Laura.
,,Ja, že som bola blízko smrti? Veď ja som bola mŕtva. Desať alebo dvadsať minút. Jasne som videla, že kto čo robil! Zmyslela som si, že pôjdem tam, nedokončila som myšlienku a bola som tam. Aby nebolo dosť, tak som si včera spomenula na kómu, ktorá ma mimochodom nudila. A navyše som mala pocit, že to prežívam znova a znova. A ako čerešnička na torte sa mi zmenili oči. Mala som ich hnedé a teraz sú modré. Kto mi to vedecky vysvetlí? Nie je to priveľa náhod?"
,,Máš nejaký nadprirodzený dar, ktorým by si to dokázala?" spýtala sa Giny.
,,Čo?" užasnuto som pozerala.
,,Ty si neskúšala, či ťa to aj inak nepozmenilo? No čo na mňa kukáte? Moja babička sa tomu venovala. Neverím tomu ale ani to nepopieram."
,,No, nie, to ma nenapadlo. Prečo by malo?"
,,Pretože pred chvíľou bolo slnečno a keď si sa rozčúlila tak začalo pršať. A predpoveď bola na týždeň rovnaká - jasno a slnečno. Okrem toho viem, že si musela byť veľmi silná, keď si niečo také prežila, pravdaže ak neklameš."
Potom zazvonilo a zbytok triedy na mňa pozeral ako na šialenú. Jedlo som do seba rýchlo natrepala a utiekla som do izby. Doslova utiekla. Táto situácia si vyžadovala najlepšiu kamošku. Z vrecka som vybrala mobil, ktorý mi dala Daphne. Naťukala som Sueino číslo.
,,Ahoj, Sue."
,,Čau Cas, no čo, ako sa máš?"
,,Nie veľmi dobre. Ako idiot som rozpovedala Mimotelový zážitok."
,,Tak to si v prdeli, čo?"
,,To je slabé vyjadrenie. Ako po tom divadielku?"
,,Amy a Maddie si stále myslia, že si bola duch.Ja samozrejme mlčím ako hrob ale je to veľké úsilie nerozosmiať sa. Každý v škole to rozoberá."
,,Takže by bolo odveci, keby som sa nechala premiestniť sem?"
,,No čo, sranda je sranda."
,,Beriem to ako áno. Skúsim si to vybaviť." zložila som a šla za riaditeľkou.
Cestou som rozmýšľala o tom, či môžem mať dar tak ako povedala Giny. Je to nepravdepodobné. Ja som talent len pokiaľ ide o prežitie a práve preto ma musia preložiť, lebo ako nie, som do zajtra mŕtva.
,,Ehm... smiem?"
,,Áno, vojdi."
,,Viete, v Chicagu som chodila na osemročné gymko. A chýbajú mi kamarátky. Nemohla... nemohly by som prestúpiť?"
,,Hneď po prvom dni? A čo tvoje školné? Teta ti ho už zaplatila."
,,Nevadí. Myslím, že táto škola nie je tak celkom pre mňa. Vôbec sem nezapadám."
,,Si si istá? Pre mňa to nie je problém." Páni, ten riaditeľ je ale zhovievavý. Očividne mu nevadí, že chcem prestúpiť.
,,Áno, som si istá. Ibaže ja nemám kde bývať. Nemôžem tam chodiť do školy a tu na internát? Školné som zaplatila."
,,To by bolo férové. Zajtra môžeš nastúpiť."
Vybehla som z kanceleárie a zamierila do izby.
*****
Postavila som pred seba ceruzku. Pohni sa! opakovala som v mysli. Už pol hodiny tu skúšam tie najpodivnejšie veci ako počúvanie myšlienok, posúvanie predmetov, zastavenie času. Moja intuícia mi našepkala niečo iné.
Skús ovládnuť to, čo ťa malo zabiť. Nie nadarmo máš modré oči.
Síce ma to šokovalo ale za pokus to stálo. Napustila som vodu. Rukou som pohla len trochu ale voda... vzlietla? Rukou som urobila ďalší pohyb - vystrela som ju a čakala čo sa stane. Namiesto vodnej bubliny tam bola ľadová guľa. A stále som ju ovládala. Vznášala sa bez toho aby som ju držala. Ďalší pohyb. Pohla sa napravo. Skrčené palce. Čo s ňou urobia? A tak som palce skrčila. Ľadová krása sa roztopila a začala vrieť. Len čo som ruku nechala, voda spadla.
Ach, nie. Nafúknu sa parkety. Pomyslela som si.
Skrčila som palce a voda sa vyparila.
No teda! Našla som talent!
Okolo pol siedmej mi niekto zaklopal na dvere. Otvorila som ich a vo dverách stála Meg. Mala okolo seba obmotaný plášť a robila si srandu:,, Hú... húúú... ja som dúúch!" Spolu s Biancou sa zasmiala.
,,Prišli ste kvôli niečomu konkrétnemu alebo bolo vaším cieľom sa strápniť?" Aspoň, že hlas som mala v poriadku.
,,No teda! A my sme ti už začínali veriť." Napadlo ma niečo. Pomocou talentu som vypustila vodu na toľko aby bolo dosť na "vodného ducha" Nepatrne som vodu premiestnila za nich a vytvorila priesvitnú postavu, ktorá sa vznášala. Zatvárila som sa šokovane.
,,Pozor! Za vami!" skríkla som.
,,To ti tak veríme."uchechtla sa Bianca.
,,Nie. VÁŽNE!" skríkla som so strachom v očiach. Vtedy sa obzreli. Vodný duch im zakýval a zlovestne sa usmial.
,,Á!!!" zvrieskli a utekali do svojej izby. No, toto bola vážne sranda. Vodu som premiestnila do umývadla a zapla telku. Neviem, že čo išlo ale pozerala som to dokiaľ som nezaspala.