3. kapitola
30. 8. 2012
Tri - Nič netušiace dve kamarátky alebo spiaca sopka
Keď Sue odišla mala som pár nápadov načarbaných na papieri. Všetko je písané Sueiným rukopisom a sú to tiež jej nápady.
· Možnosť číslo 2: Skrytá kamera, ktorá by ju pozorovala po celý deň. Pomôže nám zistiť, čo robí vo voľnom čase, odhalí nám jej plány. Je to dosť nákladné a obidve nemáme na to peniaze aj keby sme dali z posledného a to nechceme.
· Možnosť číslo 3: Špehovanie. Budeme síce vyzerať ako malé deti, môže to vyjsť aj na zmar, ale ak by sme boli v správnom čase na správnom mieste veľa by to nám pomohlo.
· Možnosť číslo 4: Viem, čo si o tom myslíš ale ja tomu verím. Pomohol by nejaký voodoo rituál. So zlomenou rukou by sa jej vymýšľalo ťažko, problém je však v tom, že by sa nám ta zlá energia vrátila. To je čo za blbosť? Je to tak, v mágii sa dobé opláca dobrým a zlé zlým. Vidno, že sa do toho nerozumieš. Ty si sa do toho normálne vžila. Haha.
Viem, sme ako malé deti, viem, sme hlúpe, viem, že čo si o mne myslíte.
Potom som bola na nete a keď prišla mama tak som je povedala, že Sue súhlasila a ona ta to: "Ja som aj tak kúpila štyri letenky.". Večer prebiehal normálne. O pol dvanástej som išla spať a ráno sa mi nechcelo vstať. Normálka. Školu som nejako presedela. Sue sa nikomu neprekecla, vieme to len my dve. A potom prišla Jenny.
"Ahoj." Zamrmlala som pozdrav.
"Čau. Tak sa zasa stretávame." Odporne sa usmiala.
"Čo tým myslíš? Máš so mnou problém?" spýtala som sa.
"Ja nie ale ty hej."
"Prečo by som mala? Á, už si spomínam. Raz mi jedno šteňa haklo facebook. Kto to bol? Nejaká tvoja príbuzná? Ste si veľmi podobné" spýtala som sa. Vtedy vošla moja mama.
"Dobre, Jenny, už si tu?"
"Pani Warrenová, pôjdeme?" spýtala sa Jenny sladkým hláskom
"Áno, aj ja som pripravená." Ozvala sa Sue.
"Och, vzala som dva lístky do prvej a dva lístky do druhej triedy." Pozrela na mňa mama ospravedlňujúco. Sue chcela letieť v prvej triede. To snáď nie. Sedieť s Jenny?
"To nevadí, s Cas pôjdeme druhou triedou." Povedala Sue. Moja záchrana
"Tak s ´Cas´?" zašepkala Jenny.
Nasadli sme do auta a o pár minút sme sa ocitli na Chicagskom letisku. Tam sme čakali dve hodiny. Napadali ma samé myšlienky typu: Jenny - dokonalá teroristka. Mala by pouvažovať o tejto kariére. Hahaha. So Sue sme sa na tom nasmiali. Potom sme konečne nasadli do lietadla.
"Sue. Mňa to naozaj mrzí. Nechcela som ti klamať. Naozaj."
"To je jedno. Ja ťa chápem." Pozrela mi so očí.
"Naozaj je to v poriadku? Naozaj sme stále kamarátky?"
"Samo. A aj budeme."
"Myslíš s, že aj Amy a Maddie..." nedopovedala som. Ale Sue vie o čo ide.
"Neviem. Oni sú skôr povrchné a je im šum a fuk či si klamú alebo nie. Ale nemajú také priateľstvo. Hlavne preto, lebo Maddie sa sem prisťahovala len minulý rok. Je to zložité."
"Áno, pamätám sa keď Maddie prišla. Nikto ju nemal rád a to hlavne preto, lebo je..." zaváhala som.
"Šprt." Povedala Sue a na to sme sa zachichotali.
"A ani Alice, Becca a Alexa..." začala Sue.
"Haha!!! Oni hovoria pravdu keď sa pomýlia... Oni by sa pohnevali keby nejaká povedala pravdu!" Vybuchli sme. Celé lietadlo na nás pozeralo ale mne to nevadí.
"Buďte ticho!" ohriakol nás dedko, ktorý ležal na trojsedadle pod dekou. Hodinky ukazovali sedem večer ale bola tma. Prelet časovými pásmami. Asi. Nie som odborník na Zemepis a ostatné. Vlastne, ja nemám žiaden talent. Nič. Absolútna nula. Mimovoľne som zívla. Tak o tridsať minút som mŕtva, pomyslela som si, len som nevedela, že to bude doslovné.