Dvanásť - Hydrokinéza
"Hydrokinéza je vlastne premiestňovanie vody. Hydro znamená voda a kinéza, to je pohyb. Schopnosti sú premiestňovanie vody v kvapalnom stave. Len veľmi silnému Hydrokinetikovi sa podarí zmeniť aj tvar kvapaliny." Tak to som šokovaná. Toto, to je len zlomok mojich schopností.
"A čo zmena skupenstva?"
"To nie, toto nevie ovplyvniť nijaká mágia. Ak si silná, dokážeš premiestňovať aj ľad."
"No, ja nemyslím, že som Hydrokinetička."
"Prečo?"
"No, ukážem ti."
Zastali sme pred mlákou. Celú mláku som zdvihla do vzduchu a udržiavala ju tam.
"No, toto presne je hydrokinéza, nemaj obavy."
"To ešte nevidíš všetko."
Začala som s tým, že som zmenila jej tvar. Tento krát to bola veľká guľa vody. Sam otvoril ústa, že chce niečo povedať ale ja som ho prerušila: "A teraz sleduj." Vystrela som ruku a z vody bol ľad. Dokázala som ho spevňovať aby bol dosť tvrdý na to, aby potopil Titanic. Samov výraz hovoril za všetko. Toto nebolo normálne. Ľad sa zakolísal vo vzduchu a presunul sa o pár centimetrov vyššie. Ruku som skrčila. Najprv sa roztopil, postupne začal vrieť. Nechcela som, aby sa táto voda vyparila a tak som to nechala vychladnúť. Na vodu som prestala pôsobiť silou a nechala ju nech dopadne na zem.
"To si bola ty?"
"Hej, toto ja dokážem."
"Ale prečo taká moc? Nikto ešte nič podobné neovládal."
"No, ja zatiaľ len odhadujem. Teraz sa mi nesmej ale myslím, že vodu som ovládla preto, lebo som v nej zomrela. No nakoniec som nad živlom zvíťazila. Kto vie? Je to len moja teória. A mám ešte jednu. O mojich očiach. Pred smrťou som ich mala hnedé, teraz sú modré. To istotne súvisí s hydrokinézou." No toto. Začínam používať Samov slovník.
"Myslím si, že si trafila klinec po hlavičke." Usmial sa na mňa.
"Voda je proste môj element, aj keď neviem plávať."
"Voda je tvoj element dobrovoľne na silu." A smiech bol na svete. Táto chvíľa bola veľmi krásna. Skazila ju len Alexa, ktorá šla s Alice oproti nám.
"Ahojte vy dvaja. No čo, Sam, to si jej ako odpustil?" pokúšala sa o flirt Alice. Hneď ako mi doplo, čo povedala, stuhla som.
"A čo ako?"
"No, nepovedala by som, že ak také podpriemerné dievča urazí sexboha, bude to v poriadku."Alexa sa koketne zasmiala a zaklipkala mihalnicami. Bože, tá je trápna.
"Ty kokso, ty si ale trápna. Medzi nami dvoma nič nie je." Ozval sa Sam.
"Hovoril si niečo iné." Zahlásila Alexa.
"No a?"
"A Cassie povedala, že nevieš sa bozkávať." Pripomenula Alice.
"Ešte nedostala možnosť posúdiť to." Uškrnul sa Sam. Idiot! Kopla som ho do nohy: "Áu, čo je?"
"Nebuď idiot." Milo som mu povedala.
"Tak majte sa." Povedala som dvom skoro-kamarátkam a kamarátovi a vyrazila som na odchod.
"Kam ideš?" spýtal sa Sam po niekoľkých minútach. Ja som ani netušila, že ide za mnou.
"Domov." Povedala som to slovo s veľkou dávkou irónie.
"A kde bývaš?"
"Na súkromnom internáte a nemysli si, že ťa tam pozvem."
"To nemusíš, ja tam bývam tiež." Uškrnul sa.
"Jedno čo neznášam viac ako provokovanie - keď si zo mňa niekto robí prdel."
"Nie, Cas, vážne."
"A prečo tam bývaš a chodíš do školy na gymko? Nedáva mi to zmysel." Priznala som.
"Rodinu nemám a na tú psychiatriu chodiť nebudem."
"U mňa je to rovnako. Akurát ja by som na psychiatriu zapadla. Haha. Som predsa tá čudná." Čo to hovorím? Jeho to aj tak nezaujíma. Berie ma rovnako ako Meg. A možno aj horšie.
"No, v každej spoločnosti musí byť čierna ovca." Uškrnul sa na mňa. Vedela som, že si ma doberal, ale aj tak som mala nutkanie dať mu poriadne zaucho. Našťastie som mu však iba odsekla.
"Ty si tiež nedopadol super. I čudný už len preto, lebo sa so mnou bavíš. Nemyslíš?" Tentokrát som sa uškrnula ja.
Prešli sme bránou a uškŕňali sa na seba ako idioti. Našťastie ja som sa spamätala prvá a zabočila som napravo, tam kde je dievčenský intrák.
"Tak, maj sa!" zakývala som na pozdrav a otvorila dvere. Všetky dievčatá boli v klubovni prilepené na okno a šuškali si.
"Takže ty a Sam? Hm? Kde ste celý deň boli?" Bianca sa na mňa nenávistne pozrela. Ja som jej ten pohľad opätovala.
"Keby som sa chcela spovedať, pôjdem do kostola." Odvrkla som a otvorila som si izbu. Nejaký čas som čítala knihu, pretože som nemala čo robiť.
Knihu som hodila na druhú posteľ a pustila som sa do premýšľania. Prečo ja? Chcela som byť normálna a staví sa, že viac dievčat a chalanov by si to chcelo vymeniť. Superschopnosti mi ku šťastiu nechýbali. Ešte stále neviem, či ich dokážem ovládať. Takto som premýšľala každý deň. Žila som takto už niekoľko mesiacov. Prešla jeseň a aj zima a začali kvitnúť kvety. Pomaly som sa zmierila s tým, čo dokážem ale chcela som o tom vedieť viac. Možno niekedy zájdem do knižnice a vypožičiam si nejaké knihy o mágii. Možno tam nebudú hlúposti a možno mi pomôžu. Alebo možno nie. No skúsiť to chcem.
Takže som vás preniesla cez nudného pol roka do obdobia, kedy sa znova niečo začalo diať. A tak niekedy v polovici marca si sedím a píšem domáce úlohy a stane sa niečo naozaj nečakané.
Niekto mi zaklopal na dvere.
"Kto je?"
"Cassie, potrebujem sa s tebou prozprávať." Ostala som celá šokovaná, keď som začula Suein smutný hlas. Nerozprávala som sa s ňou už vyše siedmich mesiacov. Čo odo mňa chce?