Stormy's stories

Desať - História sa opakuje. Bohužiaľ.

Nie, nemyslela som si, že ma znova budú považovať za ducha. Napriek tomu, že som tentokrát vyzerala normálne a aj chodila normálne, nebolo to boh vie čo.
,,Duch! Zas je tu Cassie!" vykríkla Alexa. Tentokrát bola na chodbe asi celá škola. Všetci od desťročných po maturantov začali panikáriť. A ani sa ma nesnažili počúvať. V triede, keď som si znova chcela sadnuť na svije obvyklé miesto k Sue ma čakalo nemilé prekvapenie. Sue už sedela s Kristin, nesmelým ryšavým dievčaťom. Keď ma uvidela, šla so mnou na stranu a začala vysvetľovať.
,,Vieš, mňa to mrzí. Lenže Kristin a ja teraz spolu sedíme."
,,Aha."
,,Keď si mi povedala vtedy v Austrálii cez telefón, nech prežívam zo dňa na deň a nech si nájdem kamarátku... Mrzí ma to, ale..."
,,Už sa stalo, že?" viem, že som bola nepríjemná. Nemala som byť. Ale kto z vás by nebol? Keď vám vaša ex-najlepšia kamarátka hovorí, že už sa kamaráti s Kristin? Čo by ste robili, keby ste sa dozvedeli, že nemáte ani jednu najlepšiu kamarátku?
,,Prepáč. Nepomyslela som na to, že sa vrátiš. Ty sama si vravela, že stojíš pri mne. Fyzicky."
,,Nechaj tak. Sadnem si sama. Ja len, že myslela som si, že vieš ako to bolí, keď ta odkopli Amy a Maddie. A vieš čo? Nemusíš ľutovať, že som prežila a že si bola moja kamrátka!" naštvala som sa. To nie je možné. Jej som najväčšmi verila a ona ma sklamala. História sa opakuje. Najprv Amy a Maddie a teraz Sue. som naozaj nešťastná osoba. Odkráčala som a sadla som si do poslednej voľnej lavice. Pozerali na mňa ako na ducha.
,,Čo na mňa pozeráte? Nevidíte, že som živá a zdravá?"
,,A-Ale veď minule..." začala Becca a trasúci hlas utíchol.
,,Hej, minule som si vystrelila. Chcela som vedieť ako zareagujete. A keďže vidíte, že mi nič nie je, nechceli by ste prestať s tým okukovaním?"
Všetci zmĺkli a otočili sa odo mňa. Konečne na mňa nezízajú.

 

Po zvonení sa na hodinu dostavil Carsowski, náš učiteľ chémie, ktorý je zároveň našim triednym.

 

"Takže, žiaci, prv než prejdeme na staronové učivo, predstavím vám nového žiaka."

 

"Hej, vieme. Cassie Warrenová." Ozvala sa vždy nesmelá Kristin. Aspoň to o nej platilo v minulosti.

 

"Nie. Keby som ju považoval za nového žiaka, nepredstavil by som ju."

 

"Takže vy o tom viete?" spýtala sa Becca.

 

"Prečo ste nám o tom nepovedali?" pridala sa Alice.

 

"Áno, potom si myslíme, že sme videli ducha." Ľahostajne povedala Alexa.

 

"Haha! To bola včera sranda, Cassie!" pochválil ma Mason. Jeden z tých chlapcov, čo večne sedia za počítačom a školu flákajú.

 

"Hej! Až sme sa ťa báli!" šiel sa od smiechu popukať James.

 

"Ako mne sa do hlavy dostal taký šialený nápad, to neviem!" začala som potláčať smiech. Ozývajú sa ku mne spolužiaci. Niečo sa zmenilo? Len Sue, Kristin, Maddie a Amy si ma nevšímajú? Zbytok triedy áno?

 

"Takže máme masku na Halloween?" spýtal sa učiteľ. Najhoršie na tom sviatku boli masky ale myslím, že teraz sa naň teším. Škoda, že bude až niekedy o dva mesiace.

 

"Super nápad!" povedal Mason.

 

"Teraz ak dovolíte predstavím nového žiaka." Povedal učiteľ a otvorili sa dvere. Do triedy vstúpil chalan strednej výšky, mal strapaté vlasy svetlohnedej farby. To, čo ma však upútalo boli jeho oči. Neprirodzene čierne, hlboké. Frajersky sa uškrnul a na lícach sa mu zjavili chlapčenské jamky.

 

"Čaute. Som Samuel Grey - Sam. Stačí?" sarkasticky sa uškľabol. Vykročil a zamieril na posledné voľné miesto v triede - ku mne. No skvelé, pokusy s vodou - zakázané. No, na chémii by to nebolo až tak čudné. Veď tie svinstvá vybuchujú každú chvíľu.

 

"Preberieme si kyseliny. Je to prevažne učivo z minulých rokov, ale tu ich budete tvoriť. Napríklad kyselina citrónová, mliečna, dusičná, kyselina sírová... Presne aby vám vyšla. V knihe máte kompletný prehľad a aj teóriu, ktorú by ste už mali vedieť. Slabší žiaci si to spoznámkujú." Povedal učiteľ a sadol za stôl, na ktorom ležali dnešné noviny.

 

"Robíš poznámky?" spýtal sa Sam.

 

"Nie. Načo? Je to len škoda zošita, keď viem, že sa to aj tak nenaučím."

 

"Ty si..."

 

"Cassie Warrenová. Len ma prosím nezasyp otázkami, jasné?"

 

"Vyzeráš inak ako v telke."

 

"Hej? To mi je prekvapenie. Boli tam pravdepodobne moje najhoršie a najstaršie fotky. Ešte k tomu tie správy boli klebety."

 

Potom sme obidvaja mlčali.

 

"Hotovo? Tak, každá dvojica má napustenú vodu v odmernom valci. Všetci z tej vody utvorte kyselinu octovú." Rozkázal ten nafúkanec, ktorý si myslí, že ak vie čo to o chémii tak je génius.

 

Viem, že som nemala takto konať, ale kto z vás by chcel utvárať kyseliny? A tak som sa rozhodla, že každému, kto pridá prvú granulu niečoho do vody, tomu jednoducho vystrekne voda. Alice a Alexa, Christine a Becca, Kristin a Sue, Maddie a Amy, Mason a James, Zach a Brian. Nakoniec ja a Sam. Keď sa tá voda dostala pod moju kontrolu, v triede nastal zmätok.

 

"Čo si to porobila?" spýtal sa ma Sam. Niečo tuší! Doparoma!

 

"Čo som urobila? Látku si do vody pridal ty!" bránila som sa. Takže je isté, že som pre neho čudák, idiot, bosorka...

 

"Nie! Ja som tam pridal len tú zlúčeninu. Čo si urobila s tou kvapalinou? Ako si to dokázala?" zasypával ma otázkami.

 

"Čože? Mňa táto reakcia prekvapila rovnako ako teba! To svinstvo bolo určite po záruke."

 

"Decká! Decká! Upokojte sa! To sa stalo každému? S tou tabletou, čo som vám dal?"

 

Pozrel sa na fľaštičku: "Veď je to správne. A takáto reakcia sa mi nestala. V živote sa mi to..." mrmlal si popod nos Carsowski, keď odchádzal po školníka. Tipujem.

 

Sam sa na mňa nepozeral ako na blázna ale niečo si mrmlal popod nos: "Nemožné... nemôže byť náhoda... Kinetička?"

 

"Čo si to hovoril?" zbystrela som.

 

"Nič."

 

"Neklam mi do očí! Klamať nevieš. Jasne som počula, že si niečo hovoril akurát tak nezrozumiteľne, že by som viac rozumela opitému chlapovi." Hovorila som si, pričom som ľutovala každý pohyb mojou rukou.

 

"Asi som rozmýšľal o tebe." Ústa sa mu roztiahli do širokého úškrnu. Nad rukou som stratila kontrolu. Nebolo to až také strašné ako s tou vodou, ale aj tak dosť zlé. Ešte aj tá facka Samovi sadla. V tom momente sa všetci začali smiať.

 

"Áu! Čo ti šibe? To bolo za čo?" šúchal si líce.

 

"Nechaj ma porozmýšľať. Obviňuješ ma, klameš mi a navyše ma provokuješ. Stačí?" vtedy som sa uchechtla.

 

"Mávaš často také nápady?"

 

"A čo znamená ´často´?" spýtala som sa. Trieda vybuchla do záchvatu smiechu.

 

"Mal si ju vidieť predvčerom! Obliekla a nalíčila sa ako duch, keď sme si mysleli, že je mŕtva!" vykríkol Mason.

 

"Vážne?"

 

"No, občas mávam také... záchvaty." Priznala som.

 

Potom zazvonilo a ja som bola rada, že hodina sa skončila bez väčšej ujmy. Niečo sa predsa len zmenilo, aj keď história sa znova opakuje. Predtým som skrývala tajomstvo o rodine, tentokrát o svojom maličkom probléme.